Koncom 19. storočia v dedinách horného Liptova, ale aj na Spiši sa začali medzi pospolitým ľudom organizovať prvé spolky na princípoch vzájomnej pomoci a spolupatričnosti na boj proti spoločnému nepriateľovi – požiaru a iným živelným pohromám.
Zo zápisníc vieme, že obec Štrba bola tak ako ostatné hornoliptovské obce, postavená prevažne z dreva. V opise honov štrbského chotára v úvodnej časti sa píše: „Štrba záleží na budinkoch drevom a slamov pokrytých. Okrem katolíckeho a evanjelického kostola a škôl, štyroch mlynov a pánskej krčmy, ktoré sú postavené s kameňa“. Možno, že takáto situácia viedla obecnú vrchnosť, ale aj miestnych vzdelancov, aby sa zamýšľali nad organizovaním občanov, ktorí s určitou odbornosťou a zručnosťou mali požiare likvidovať.
V kanoníckej vizitácii katolíckej cirkvi z roku 1878 sme sa stretli s prvou správou, v ktorej sa píše: „Učiteľ Štefan Farkaš nevyučuje len dietky k pilnosti a učenlivosti. Stará sa aj o veci obci prospešné. Cvičí mládencov a mladších mužov ako hasiť oheň, ako a ktorým smerom vyháňať dobytok a ošípané. Stará sa, aby pri škole a iných priestranstvách v obci boli hŕby piesku , na ktorom sa môžu hrať deti, ale v čase ohňa má sa piesok použiť k haseniu“. S učiteľom Farkašom, ktorého považujeme za prvého priekopníka teda i za veliteľa hasičského zboru, sa stretávame aj v zápisnici z roku 1879, kde upozorňuje richtára obce, aby dal zhotoviť dlhší obecný rebrík k použitiu pri požiaroch.
Urbársky spolok kúpil prvú hasičskú striekačku
V ranných začiatkoch hasenie ohňa bolo živelné, bez akejkoľvek techniky. Práve dobrou organizovanosťou sa dalo veľa zachrániť. Už v r. 1880 miestny urbársky spolok zakúpil prvú hasičskú striekačku, ktorú v roku 1882 použil za Gotthardtom. V roku 1900 pri požiari urbárskej pastierne, miestni hasiči použili novú striekačku už s hadicami. Keďže obec sa rozrástla o ďalšie hospodárske budovy a štrbský chotár, zvlášť lesné porasty boli značné, urbársky spolok spolu s vedením obce v roku 1903 zakúpili novú ručnú striekačku, ktorá mala slúžiť hlavne na hasenie lesných požiarov. Prispôsobili ju tak, že ju mohol ťahať aj konský záprah.
Velenie hasičského zboru po učiteľovi Farkašovi prevzal v roku 1900 Samuel Pálka, pravdepodobne brat notára Emila Pálku. V roku 1908 po požiari u Juríčka došlo k zmene veliteľa požiarneho zboru. Za veliteľa bol zvolený urbársky predseda Jozef Šprenger. Jozef Šprenger, aby čím viac zainteresoval členov hasičského zboru pre spolkový život, dal odsúhlasiť na valnej hromade pre každého člena hasičského zboru zadarmo jednu fúru haluziny z plôch, kde sa ťažilo turnusové drevo. V roku 1913 sa zakúpili prvé nekompletné rovnošaty. Čakovy a plátené blúzy, v ktorých sa členovia zboru zúčastňovali najmä pri slávnostných príležitostiach.
Koniec I. svetovej vojny roku 1918 bol významným medzníkom novodobého vývoja požiarnej ochrany aj v Štrbe. Tento rok bol posledným rokom existencie Rakúsko-uhorskej monarchie. Nastalo obrodenie politického a hospodárskeho života na Slovensku, a teda i v Štrbe. V roku 1919 došlo k založeniu Zväzu československého hasičstva. Po vzniku Československej republiky sa myslelo aj na to, aby sa na Slovensku založila ústredná hasičská organizácia. K realizácii tejto myšlienky došlo až v roku 1922 na celoštátnom zjazde v Trenčíne. Od roku 1922 velenie hasičského zboru prevzal Ján Macko-Vážny, neskôr na krátku bodu Ján Otčenáš Janík a po ňom Ján Magera. Jozefa Šprengera ponechali aj naďalej ako čestného predsedu a patróna hasičského zboru. 13. mája 1925 bola v Lipt. Hrádku založená Okresná hasičská jednota. Tejto sa zúčastnili Ján Magera a Jozef Šprenger, ktorý bol zvolený aj do výboru okresnej jednoty.
V roku 1928 velenie hasičského zboru prevzal Ján Greguška Pavlan. Táto zmena priniesla značné oživenie. Po organizačnej stránke doviedol zbor na vysokú úroveň. Veľký dôraz kládol na „ukáznenosť“ a disciplínu. Pri jednej takejto príležitosti hovoril, citujem: „Aký veľký význam má hasičský zbor, ktorý je dobre vycvičený. Zbor špatne vycvičený nie je žiadnou ochranou obce“.
Dôležitým medzníkom v živote hasičského zboru bolo započatie výstavby hasičskej zbrojnice. Projekty vypracoval Július Močány z Popradu. Samotnú výstavbu zbrojnice prevzal Štefan Horvát z Popradu. Náklady na výstavbu predpokladali na 53 018,73 Kč. Z domácich zdrojov bol dodaný piesok, štrk a lomový kameň. Staviteľ sa zaviazal, že stavbu odovzdá najneskôr do 15. novembra 1931. V roku 1932 hasičský zbor naliehavo žiadal obecné zastupiteľstvo o zakúpenie motorovej striekačky. Ako vyplynulo z ďalších záznamov, bola zakúpená motorová striekačka typu „Flader“ s výkonom 600 l za minútu. Možnože nedôverčivosť k výkonu stroja viedla miestnych hasičov k tomu, že pri preberaní stroja žiadali, aby voda bola dopravená až na vežu rímsko-katolíckeho kostola.
V roku 1936 na základe zhoršovania medzinárodnej situácie starosta Ján Bačík a notár Cupra sa obežníkom obrátili na velenie hasičského zboru. Týmto vlastne boli povolaní k povinnej súčinnosti s orgánmi obce. Nadišiel rok 1942. Vojnové udalosti sa začali dotýkať aj našej krajiny. 29. júna bola nariadená úradná revízia zboru. Zbor pri tejto príležitosti predviedol ukážkové cvičenie s motorovou i ručnou striekačkou. Pri revízii bol v poriadku aj sklad. Nadriadené orgány výkony celého kolektívu hodnotili dobre.
Keďže vojenské akcie 2. svetovej vojny sa ozývali už aj v našom regióne, 8. júla 1944 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie. Toto zhromaždenie otvoril notár Vyšný. Okrem členov hasičského zboru sa ho zúčastnili: starosta obce Ján Garaj u Jonasa, učitelia Michal Mesároš a Michal Brusnický. Notár Vyšný naliehavo žiadal členov hasičského zboru, aby v čase vojnových udalostí boli nápomocní vo vážnych situáciách. Ťažisko činnosti hasičského zboru zostalo na pleciach už starších členov, nakoľko na frontoch 2. svetovej vojny a počas Slovenského národného povstania bolo narukovaných 114 mladých mužov. O tom, že obavy boli opodstatnené, svedčí aj smutná skutočnosť. 4. septembra nemecké vojská v priamom boji s partizánmi zapálili nižný koniec dediny a o život prišli vtedy aj dvaja starší spoluobčania. A práve tu sa prejavila statočnosť zasahujúcich hasičov. Veď najskôr museli prekonať odpor nemeckých vojakov, ktorí bránili vstupu do hasičského skladu. Až po prekonaní tejto prekážky mohli sa zapojiť do hasenia už značne rozšíreného požiaru. Pri samotnej likvidácii boli odkázaní už len na svoje vlastné sily a schopnosti, lebo hasičské zbory zo susedných obcí sa neodvážili prísť na pomoc, nakoľko i tieto obce boli obsadené nemeckými vojskami. Koncom septembra 1944 nemecké vojská natrvalo obsadili dedinu. K hasičského skladu bol pristavený drevený prístrešok a v samotnom sklade bola zriadená poľná kuchyňa. Materiál z hasičského skladu bol presunutý do budovy rímskokatolíckej školy, vedľa hasičského skladu.
Naša podtatranská obec bola oslobodená 29. januára 1945. V máji 1945 sa skončila 2. svetová vojna. Rany vojnových následkov sa len pomaly začali zaceľovať. Podobne aj spoločenský život sa postupne vracal do kolobehu normálneho života.
Týmito udalosťami bola poznačená aj činnosť nášho dobrovoľného hasičského zboru. K jeho postupnému oživovaniu dochádzalo až v druhej polovici roka 1945. Vyplýva to zo zápisnice z výročnej členskej schôdze, ktorá sa konala až 25. marca 1946. Tejto schôdze sa zúčastnil aj predseda miestneho národného výboru, tiež mladí členovia, ktorí sa vrátili po dvoj až trojročnej vojenskej službe. Jej výnimočnosť spočívala v tom, že z postu veliteľa zboru odišiel po 18-ročnom pôsobení Ján Greguška Pavlan. Tu treba povedať, že bol osobnosťou s vysokou autoritou nielen v hasičskom zbore. Za jeho pôsobenia zbor bol vždy dobre hodnotený aj od nadriadených orgánov. Bol veliteľom vo veľmi zložitom vojnovom období. Uznesením schôdze bol Ján Greguška menovaný za čestného veliteľa dobrovoľného hasičského zboru. Za nového veliteľa zboru bol zvolený Ján Baláž Ondrečka, za zástupcu veliteľa Ján Otčenáš u Daniela. Dňa 25. septembra bola vykonaná kontrola z okresnej hasičskej jednoty. Zo záznamu kontroly citujem: „Výstroj výzbroj je v poriadku a v dobrom skladisku umiestnený. Je len žiadúcno, aby reorganizovaný zbor, ktorý má väčšinu členov nových s tou ochotu a oduševnením pracoval.“ Podpísaný Chrobák, veliteľ okresnej hasičskej jednoty, Adam Benko zástupca veliteľa. Nové vedenie sa začalo zaoberať zakúpením novej motorovej striekačky. Doterajšie bola už často poruchová a nie vždy akcieschopná. Cez zimné obdobie bola na nej vykonaná generálna oprava.
V priebehu roka 1946 sa dobrovoľný hasičský zbor stabilizoval, postupne sa obmieňala členská základňa. Snaha bola aj o materiálne a technické dopĺňanie. Na základe politických zmien v štáte došlo v roku 1950 ku zmene názvu organizácie. Nový oficiálny názov bol: Dobrovoľná požiarna ochrana a Dobrovoľný požiarny zbor. V roku 1952 po stránke technického zabezpečenia došlo k miernemu zlepšeniu. Do zboru bola dodaná motorová striekačka PPS6. Takže k dispozícii boli dve motorové striekačky a jedna ručná. V tom istom roku bolo dodané aj malé nákladné auto, ktoré bolo vyradené z armády (typ auta: AERO 150). Šoféri boli určení Pavel Michalko a Ján Srebala, ktorí zodpovedali aj za jeho technický stav. Začiatkom roka 1953 došlo ku zmene na veliteľskom poste. Jána Baláža vystriedal Pavel Blaško. Ten na túto činnosť mal už dostatočné skúsenosti, nakoľko od r. 1947 bol zástupcom veliteľa zboru. Do technického vybavenia pribudla ďalšia motorová striekačka PPS8 s výkonom 800 litrov/min. s kompletným vybavením v krytom podvozku.
V tomto roku sa začala písať aj história celoštátnej súťaže požiarnych družstiev. Súťaž pozostávala so štyroch disciplín: poradový výcvik, teória, štafeta s použitím požiarnického náradia a požiarny útok na terče. Naše družstvo hneď v úvodnom ročníku ako víťaz okresnej súťaže v Lipt. Hrádku postúpilo do krajského kola, ktoré sa konalo v Ružomberku. Za účasti 24 družstiev obsadili 3. miesto. Ako odmenu dostali 200 m hadíc. Historicky vôbec prvé družstvo nastúpilo v zložení: Pavel Blaško – veliteľ, Ján Gavalier, Ján Michalko, Michal Blaško, Ján Chalúpka, Pavel Jančík, Michal Jančík, Ondrej Bobák a Pavel Kunaj.
Činnosť dobrovoľného požiarneho zboru mala stúpajúcu tendenciu. Do zboru prichádzali noví členovia. Svedčí o tom aj zápis z vykonanej kontroly. Zo zápisu vyberám: „Veliteľstvo okresného požiarneho zboru vyslovuje vďaku dobrovoľnému požiarnemu zboru za vzornú prácu a taktiež i celému členstvu za ochotu a prácu v požiarnom zbore a na ďalšej ceste im praje veľa úspechov a mnoho zdaru.“ V rámci svojej činnosti požiarny zbor veľkú pozornosť venoval aj preventívnej činnosti. Členovia zboru pravidelne robili preventívne prehliadky. V letnom období počas poľnohospodárskych prác v požiarnej zbrojnici mal službu požiarnik. V nočných hodinách boli vytvorené hliadky z radov občanov, ktorí sa pohybovali po uliciach v dedine. Pripravenosť zboru bola preverovaná poplachovými cvičeniami.
Do požiarneho zboru stále prichádzali noví členovia, hlavne muži po základnej vojenskej službe. Za zmienku stojí aj to, že začalo sa pracovať aj s družstvom dorastencov. Do príprav a výcviku boli zapojení 2 družstvá mužov a družstvo dorastencov. Tieto na okresnej súťaži dosiahli suverénne výsledky. V júli 1956 sa konalo krajské kolo súťaže v Považskej Bystrici. Na tomto podujatí sa zúčastnilo družstvo mužov a dorastencov. Termín súťaže bol v druhej polovici júla, v čase keď vrcholili špičkové práce pri kosení a zvážaní sena. Títo členovia dva dni chýbali vo svojich rodinách na týchto prácach. Na základe dlhodobo dosahovaných dobrých výsledkov dobrovoľný požiarny zbor organizoval v máji 1958 obvodové kolo súťaže. Aj táto súťaž sa skončila výrazným úspechom našich družstiev. Ale čo bolo dôležité, bola nám odovzdaná motorová striekačka DS 16 s výkonom 1600 litrov za min. – schopná dopravovať vodu na väčšie vzdialenosti od vodného zdroja . V roku 1959 okresné kolo súťaže sa konalo znova v našom zbore. Po víťazstvách vo svojich kategóriách do krajského kola súťaže v Žiline postúpili družstvo mužov aj dorastencov. Muži obsadili 3. miesto. Za zmienku stojí, že dosiahnutý čas na štafete 4×100 m bol lepší ako dosiahol neskorší víťaz celoštátnej súťaže. V nasledujúcom roku sa potvrdila dobrá pripravenosť štrbských družstiev. Po úspechoch na súťaži v rámci okresu, družstvo mužov sa zúčastnilo súťaže o „Podtatranskú prúdnicu“ v Gerlachove. Súťažilo 35 družstiev, medzi nimi aj závodné požiarne družstvá z povolania. Naše družstvo túto súťaž dokázalo vyhrať, ale až po opakovaní požiarneho útoku s požiarnikmi z povolania z Otrokovíc. Pri dopĺňaní požiarnej techniky bola dodaná ďalšie striekačka PPS 8 v krytom podvozku. Bola určená pre miestnu časť Tatranská Štrba. Našou úlohou ale aj snahou, bolo vycvičiť aspoň jedno družstvo pre prípadný zásah. Pre nezáujem táto striekačka neskôr bola stiahnutá do obce. V tomto roku, ale aj v nasledujúcich troch – štyroch rokoch pôsobilo aj družstvo dorasteniek – neskoršie žien. Rok 1961 bol pre dobrovoľný hasičský zbor rokom úspešným. Po úspechoch v regionálnych súťažiach, družstvo mužov sa zúčastnilo na I. ročníku súťaže „O pohár SNP“ v Banskej Bystrici. Náročnosť súťaže spočívala v tom, že požiarny útok sa cvičil nie zo základne, ale potrebné náradie bolo uložené v požiarnickom aute. Jednotlivé vedenia sa ešte po zhodení terča predlžovali. Náročnosť súťaže spočívala aj v tom, že súťaže sa zúčastnilo 94 družstiev. Napriek týmto náročným podmienkam, naše družstvo súťaž vyhralo a získalo putovný pohár. O tento historický úspech sa pričinili títo členovia zboru: Pavel Blaško – veliteľ, Pavel Michalko, Ján Blaško, Michal Jonas, Michal Blaško, Ján Srebala, Michal Šerfel, Michal Petruška a Ondrej Otčenáš. Zásluhu na víťazstve treba pripísať aj Jánovi Srebalovi st. , ktorý po technickej stránke pripravil motor striekačky na bezchybný a vysoký výkon.
V septembri ako držitelia putovnej ceny sme usporiadali súťaž „O podtatranskú prúdnicu“. Aj napriek zodpovednej príprave nepodarilo sa úspech zopakovať a družstvo skončilo až na 4. mieste. Ale hriala nás skutočnosť, že pred samotnou súťažou po generálnej oprave spojenej s prístavbou ku budove požiarnej zbrojnice, sa značne vylepšili priestorové podmienky na ďalšiu činnosť. Kľúče odovzdal vtedajší predseda ONV v Poprade Oláh.
Spolu s predsedom MNV Jánom Gejdošom 1. apríla 1964 Rada miestneho národného výboru v Štrbe poďakovala osobitným listom Pavlovi Blaškovi za jeho 16-ročnú veliteľskú činnosť. Počas jeho účinkovania narástla členská základňa zboru. Boli to hlavne kategórie dorastencov foto a dorasteniek, Foto ktoré postupne prešli do vyšších vekových kategórií. Foto Súťažiace družstvá dosahovali vysoký štandard na rôznych súťažiach. Po skončení veliteľskej funkcie sa stal predsedom výboru. Na jeho miesto veliteľa zboru nastúpil jeho brat Ján Blaško.
V snahe vylepšiť doterajší technický stav zo strany nadriadených orgánov, nákladné auto AERO 150 bolo vymenené za požiarne auto AS 16 z Verejného požiarneho útvaru Poprad. Ako sa neskôr ukázalo, toto vozidlo bolo už morálne , ale aj technicky značne opotrebované. Skôr ako potreba boli s ním iba technické problémy. Výrazný úspech v roku 1969 dosiahlo družstvo žiakov. V okresnom kole súťaže sa umiestnilo na 1. mieste a stalo sa držiteľom „Putovnej prúdničky“, ktorú venoval OV-ZPO v Poprade. V tom istom roku družstvo mužov vyhralo súťaž pri príležitosti 90. výročia DPZ v Gerlachove. V roku 1970 DPZ vlastnil túto techniku: auto AS 16 a ďalších 6 motorových striekačiek rôznej výkonnosti. V roku 1970 Jednotné roľnícke družstvo v Štrbe poskytlo finančné prostriedky vo výške 5000,- Sk , za ktoré sa zakúpilo 10 ks vychádzkových uniforiem. Tieto sa v tom čase využívali pri slávnostných príležitostiach, ale aj pri poslednej rozlúčke s členmi DPZ. V roku 1971 bola uzatvorená družba s Dobrovoľným požiarnym zborom zo Štěpánkovíc. Táto družba vzájomnými návštevami, ale aj výmenou skúseností trvá až doposiaľ. Rozvíjala sa aj vďaka pochopeniu a podpory JRD a vtedajšieho predsedu Pavla Baláža. Náklady na cesty uhrádzalo JRD.
23. októbra 1975 sa splnila naša túžba a požiadavka mať požiarne auto, ktoré by spĺňalo aj náročné parametre. Náčelník Požiarnej inšpekcie v Poprade kpt. Ján Michalec nám odovzdal požiarne auto AVIA 30 s kompletným vybavením a výkonnou striekačkou PPS 12. V tom čase takéto autá vlastnili iba závodné a verejné požiarne útvary. V rokoch 1975-1977 za pomoci nášho požiarneho zboru bolo vycvičené požiarne družstvo z radom zamestnancov. JRD v tom období vlastnilo motorovú striekačku PPS 12. Pre zosúladenie činnosti sa uskutočnilo aj niekoľko spoločných cvičení. Rok 1978 bol pre nás rokom významným. V tomto roku sme si pripomenuli sté výročie prvej písomnej zmienky o dobrovoľnom hasičstve v našej obci. Dátum osláv bol určený na 2. júla. Slávnostný nástup zúčastnených 15 družstiev, medzi nimi aj družstvo zo Štěpánkovíc, bol na priestranstve pred kultúrnym domom. Tu odzneli aj slávnostné prejavy a pozdravné príhovory a ocenenia zaslúžilých členov požiarneho zboru. Po tomto akte sa družstvá presunuli do priestoru za ul. Jána Gejdoša na Prielohy, kde sa konala samotná súťaž. Súťaž vyhralo družstvo n.p. Chemosvit. Naše družstvo na túto súťaž nastúpilo v tomto zložení: Ján Jonas – veliteľ, Ján Erdziak, Zdeno Jacko, Vladimír Kováč, Michal Havaš, Pavel Michalko, Pavel Sokol, Pavel Kratochvíla a Ján Popardovský. Foto
Po 17-ročnom pôsobení vo funkcii veliteľa v roku 1981 odchádza Ján Blaško. Za jeho pôsobenia vo funkcii požiarny zbor sa po technickej stránke rozrástol o novú techniku . Bolo dodané nové auto AVIA 30, doplnené boli výkonné striekačky PPS 12. Do veliteľskej funkcie nastúpil dlhoročný člen výrobu Pavel Jonas. Ján Blaško sa stal predsedom výrobu dobrovoľnej požiarnej ochrany. Po upresnení evidencie požiarny zbor mal 82 členov , z toho 5 žien. Zároveň bola vypracovaná organizačná štruktúra požiarneho zboru. Na základe toho jednotliví členovia boli zaradení do družstiev s konkrétnym poverením: I. družstvo – veliteľ Ján Bartoš, II. družstvo – veliteľ Ján Zluky ml., III. družstvo – veliteľ Ján Erdziak, IV . družstvo – veliteľ Pavel Baláž. Vzhľadom na rozširovanie sa obce o nové ulice, požiarny zbor pociťoval potrebu ďalšieho cisternového požiarneho auta. Z toho dôvodu sa koncom októbra 1984 začalo s prístavbou ďalšej garáže s nadstavbou ďalších miestností. Prístavba a nadstavba bola po desiatich mesiacoch v júli 1985 ukončená. Na rýchlo postupe prác mali zásluhu členovia dobrovoľného požiarneho zboru, ale aj pochopenie MNV a jeho vtedajšieho predsedu Michala Sýkoru. Od toho času má požiarny zbor vlastnú zasadaciu miestnosť, ktorú využíva doposiaľ. Členovia zboru sa v každom časovom období podieľali aj na prácach pri zveľaďovaní obce. Iste si všetci ešte pamätáte činnosť dobrovoľných požiarnikov pri plynofikácii jednotlivých ulíc v obci. Po zasypaní a konečnej úprave vzápätí poumývali ulice.
Rok 1988 bol rokom jubilejným – pripomenuli sme si 110. výročie svojho vzniku. Organizovali sme obvodové kolo súťaže a na výročnej členskej schôdzi si 31 príslušníkov prevzalo ocenenie „Za vernosť“ /50, 40, 30 a 30 rokov/. Dobrovoľná požiarna ochrana od svojho vzniku bola verná svojmu poslaniu. Nikdy nezasahovala do politických procesov. Prejavilo sa to aj v roku 1989 , keď následkom politických zmien mnohé spoločenské organizácie ukončili svoju činnosť. 1. januára 1993 vznikla samostatná Slovenská republika. Na základe toho došlo aj k organizačným zmenám. Na ministerstva vnútra SR bola zaregistrovaná „Dobrovoľná požiarna ochrana“. Pod hlavičkou tejto organizácie vyvíjajú svoju činnosť dobrovoľné hasičské zbory. V roku 1994 nastala zmena vo funkcii veliteľa hasičského zboru. Po 13-ročnom pôsobení a zodpovednej práci odišiel Pavel Jonas. Veliteľskú štafetu prevzal príslušník mladšej generácie Milan Jonas. V rámci organizačnej štruktúry hasičský zbor spadá priamo pod pôsobnosť samosprávy a teda aj dopĺňanie výstroja je závislé od jej dotácie. Na základe toho nám v roku 1995 bolo z rozpočtu obce vyčlenené 20 000,- Sk na nákup výstroja a pohonných hmôt. Dňa 25. októbra 1995 bola uzatvorená zmluva medzi Pozemkovým spoločenstvom Urbár v Štrbe a Dobrovoľným hasičským zborom, ktorá sa týkala finančnej výpomoci. V tom toku to bolo 8000,- Sk, na ďalšie roky po 5000,- Sk určených na nákup potrebných prostriedkov. Na základe zmluvy sa hasičský zbor zaväzuje poskytnúť účinnú pomoc v prípade požiarov, preventívnu činnosť, preškoliť požiarne hliadky a zamestnancov pracujúcich v lese. V r. 1996 technika sa vyžiadala výraznejší zásah do opráv. Z prostriedkov obecného úradu a pozemkového spoločenstva bola uskutočnená generálna oprava stroja PPS 12 a oprava väčšieho charakteru auta AVIA 30. Myšlienka doplniť techniku o cisternové hasičské auto bola stále živá. Naskytla s príležitosť zakúpiť staršie auto Liaz CAS25. Za týmto účelom bola v roku 1997 uzatvorená zmluva medzi Obcou Štrba a Slovenskou poisťovňou – pobočkou v Poprade, ktorá poskytla 100 000,- Sk na dovybavenie techniky. V jesennom období za spolupráce s obecným úradom bola uskutočnená komplexná prehliadka a následná oprava poškodených a nefunkčných hydrantov.
Rok 1998 bol rokom 120.výročia hasičského zboru. 21 júna na športovom štadióne v rámci osláv sa konalo okresné kolo hasičských družstiev. Súťaže sa zúčastnili 24 družstiev. Toto naše slávnostné podujatie v sprievode starostu obce Michala Sýkoru navštívila aj vtedajšia ministerka školstva Eva Slavkovská. Vyvrcholením osláv bola slávnostná výročná členská schôdza v priestoroch Spoločenského domu, na ktorej 35 zaslúžilých členov si prevzalo rôzne ocenenia. Starosta obce v rámci poďakovania odovzdal organizácii veľký dekoratívny pohár. Mimoriadneho ocenenia sa dostalo aj dlhoročnému veliteľovi a vtedajšiemu predsedovi hasičského zboru Jánovi Blaškovi. V Bratislave si prevzal z rúk najvyšších predstaviteľov požiarnej ochrany vyznamenanie „Zaslúžilý člen dobrovoľnej požiarnej ochrany“.
Na prelome tisícročí dobrovoľný hasičský zbor mal 65 členov, z toho 9 žien. Obhospodaroval nasledovnú techniku: požiarne auto AVIA 30 s príslušenstvom, auto CAS 25 s príslušenstvom, 3 ks motorové striekačky PPS 12 a 3 ks motorové striekačky PPS 8. Na celoobecných oslavách pri príležitosti milénia z rúk starostu obce prevzal za dobrovoľný hasičský zbor ocenenie Ján Blaško – „Za výrazný podiel na rozvoji obce“. Nasledujúce roky sa vyznačovali trvalým rozvojom našich záujmov a cieľov. Charakteristický bol nástup mladšej generácie. V súťažiach hasičských družstiev sa každým rokom objavujú nové tváre. Rok 2003 bol rokom menšieho jubilea. V rámci tohto 125. výročia sa na športovom štadióne konalo okresné kolo súťaže hasičských družstiev. Z iniciatívy mladých členov hasičského zboru od r. 2004 organizuje sa v obci Štrba sa súťaž hasičských družstiev „O pohár starostu obce“. Každým rokom sa stáva populárnejšia, stúpa počet zúčastnených družstiev, a tak zákonite stúpa aj úroveň tejto súťaže. Právom je táto naša súťaž zaradená aj do programu okresnej hasičskej ligy a má určený aj stály termín. V r. 2006 sa veliteľom dobrovoľného hasičského zboru stal Ján Zluky. Milan Jonas po 12-ročnom veliteľskom účinkovaní sa stal predsedom dobrovoľného hasičského zboru. Tento už v minulosti osvedčený „dvojzáprah“ má plné predpoklady na ďalší rozvoj dobrovoľného hasičstva v našej obci. Potešiteľná aj aj stúpajúca úroveň výkonnosti našich mladých členov. Svojimi výkonmi a umiestneniami sa zaradili medzi popredné družstvá v hodnotení v rámci okresu Poprad.
Týmto som sa snažil priblížiť občanom 130-ročnú prácu Dobrovoľného hasičského zboru v Štrbe. Za touto vysoko humánnou prácou je nespočetné množstvo hodín stoviek členov zboru, strávených v prospech organizácie – možno aj na úkor svojich rodín. Na čele hasičského zboru sa vystriedalo 13 veliteľov. V histórii táto organizácia mala trvalé miesto v každom politickom systéme. Jediným našim nepriateľom boli požiare, živelné pohromy a iné mimoriadne udalosti. A do tohto boja naši členovia nastupovali vždy s odhodlaním chrániť nadobudnuté hodnoty, ale aj životy svojich spoluobčanov.
Vývoj požiarovosti a iných mimoriadnych udalostí v dejinách Dobrovoľného hasičského zboru v Štrbe
V minulosti sa zvyklo hovoriť: „Oheň je dobrý sluha, ale zlý pán”, čo sa neraz aj v praxi potvrdilo. V dnešnom modernom svete pri všestrannej elektrifikácii, zmene vo vykurovacích systémoch, extrémnych výkyvoch počasia – hasiči už v samotnej príprave musia reagovať a prispôsobovať sa daným podmienkam, aby mohli úspešne čeliť a chrániť nadobudnuté hodnoty, ale aj to najdrahšie – ľudské životy. V tejto časti z histórie DHZ vám chcem priblížiť vývoj mimoriadnych udalostí tak, ako sa zachovali v dostupných historických materiáloch.
Prvý požiar, ktorý bol zapísaný, bol v roku 1882 za Gotthardtom. V zápisnici sa uvádza, že už bola použitá „ruková” striekačka bez hadíc. V r. 1900 horela urbárska pastiereň, kde použili novú striekačku s hadicami. Rok 1908 – požiar u Juríčka. Po tomto požiari nastali zmeny vo vedení hasičského zboru – veliteľom sa stal Jozef Šprenger. Požiar v roku 1910 za Petruš kom priniesol veľké materiálne škody na hospodárskych budovách. Pri požiari u Basiaka (r. 1914) zhoreli 2 izby. Rok 1927 – veľký požiar v okolí Štrbského Plesa, na Drigante. V tom istom roku ďalší lesný požiar v Kudlovke. R. 1942 – lesný požiar v Kimberku. 2. máj 1943 – požiar u Michala Greguš ku. Obetavosťou hasičov, ale aj miestnych občanov sa v tesnej blízkosti po žiaru podarilo zachrániť rodinný dom Jána Plošku. V letných mesiacoch od blesku bol zapálený senník (koliba) Ondreja Garaja na lúke Vysoký diel. 8. mája 1944 vznikol požiar u Márie Bartošovej u Kupka. Zhorel obytný dom, ale nerozšíril sa na susedné drevené budovy. Zasahovalo 32 hasičov. 13. jún 1944 – zhorel posledný mlyn Jána Hrušovského. Pri požiari zasahovalo 24 hasičov.
4. september 1944 – nemecké vojská v priamom boji s partizánmi použili ťažké zbrane a mínomety. Zapálili nižný koniec dediny. Zničených bolo 5 obytných domov s hospodárskymi budovami a 14 stodôl. Udusené boli 2 osoby, následkom čoho aj zomreli. Škoda bola vyčíslená na 1 172 720 korún. 14. septembra 1947 vo večerných hodinách vznikol veľký požiar za Pleteníkom. Na hasení sa podieľalo 16 hasičských zborov z okolitých obcí a miest (Svit, Poprad, Liptovský Hrádok). Voda bola dopravovaná až z Mlynice od Hrušovského. Tam bola nasadená automobilová striekačka AS 16, na ktorú sa napájali ostatné zbory. Zhorelo 14 stodôl s ešte nevymláteným obilím. Vyčíslená škoda bola na 1 872 760 korún. V auguste 1953 od blesku vznikol požiar u Jána Macku. Zasiahnutá bola hospodárska budova naplnená senom. 3. októbra 1956 – znova veľký požiar v dolnej časti obce za Stankovičom. V mimoriadne suchom jesennom počasí a vplyvom silného vetra požiar sa značne rozšíril. Za pár hodín ľahlo popolom 43 objektov, z toho 7 obytných domov a 17 stodôl. Na hasení sa zúčastnilo 22 požiarnych zborov zo širokého okolia (požiarne útvary z Lipt. Hrádku, Lipt. Mikuláša, Ružomberka, Svitu a Popradu). Voda na hasenie bola dopravovaná zo vzdialené ho potoka Mlynica. Pri požiari bola v činnosti aj ručná strie kačka. Táto operovala v časti nad Hlavnou ulicou a polievala drevené časti budov, aby odolávali sálavému teplu. Tým sa zabránilo preneseniu požiaru do tejto časti dediny. Striekačku obsluhovali starší občania – bývalý členovia hasičského zboru. Koncom júna 1958 zasahovalo sa pri povodni hlavne na sútoku Predného a Zadného jarku. 21. 9. 1961 – hasenie lesného požiaru v Tatranskej Štrbe – časť Lieskovec. V júli 1962 bola od blesku zapálená stodola Jána Hybena u Krajčia. V auguste toho istého roku bol veľký požiar kravína na hospodárskom dvore jednotného roľníckeho družstva. Voda na požiarovisko sa dopravovala dvoma motorovými striekačkami. Zasahovali závodné požiarne útvary Chemosvitu a Tatrasvitu. Iné požiarne zbory nezasahovali, nakoľko neboli vybavené dostatočným množstvom hadíc.
23. apríla 1966 od komína horela strecha na budove hudobnej školy (terajšia budova lekárne). 28. septembra 1968 v nočných hodinách vznikol po žiar za Jánom Balážom u Šimka Zasahovalo sa z AS-16 a motorovou striekačkou DS-16. Celkom bolo na požiarovisko vytvorených 8 prúdov vody. Susedné požiarne zbory z Lučivnej a Šuňavy nezasahovali – zostali už len v pohotovosti. Napriek husto zastavanej časti starších drevených budov, požiar sa ďalej nerozšíril. Pri obhliadke a vyhodnotení zásahu predseda vtedajšieho ONV v Poprade Michal Janík poslal nášmu zboru ďakovný list. Poďakovanie vo forme ďakovného listu sme za tento zásah obdržali aj od náčelníka Požiarnej inšpekcie v Poprade kpt. Jána Michaleca. V auguste 1971 vznikol požiar uskladneného sena v senníku pri vyšnom mlyne. Zhorelo 1170 q sena. Následná škoda bola vyčíslená na 96 800 Kčs. V septembri od blesku bola zapálená stodola Zuzany Erdziakovej.
Okrem našich požiarnikov zasahovali ešte požiarnici zo Šuňavy a Verejného požiarneho útvaru z Popradu. V novembri toho istého roku vznikol požiar v podkrovných miestnostiach bytovky jednotného roľníckeho družstva. Na zásah bol po užitý vysokozdvižný rebrík a jednoduché vedenie od hydrantu. V jarných mesiacoch 1974 bol výjazd na hasenie lesného požiaru na Kolombiarku – trval takmer celú noc. 7. augusta 1980 o 4. hodine ráno – výjazd k požiaru na miestnom JRD. Našťastie bol v zárodku uhasený vlastnými zamestnancami. 6. august 1983 – úspešný zásah na ul. Štefánikovej. Požiar spôsobili deti pri hre so zápalkami. Včasným zásahom sa požiar nerozšíril na obytné domy. Na jeseň 1983 na miestnom JRD horel stoh slamy, kde zhorelo 340 q slamy.
4. júna 1984 zhorela stodola Michala Kováča na Strmej ulici. Príčinou požiaru bolo zapálenie od blesku. Na hasenie bolo použité jednoduché vedenie vody od hydrantu. V priebehu r. 1984 sa na miestnom družstve vyskytli ešte 4 menšie požiare. Príčinou bolo samovznietenie, nedbalosť a skrat na elektroinštalácii. Zhorela rezačka E 280 na poli, prístrešok pre pastierov, slama na riadkoch a traktor Zetor 303. 23. februára horel na ul. Čsl. armády autobus. Príčinou požiaru bol zlý technický stav. Priama škoda bola vyčíslená na 30 000 Sk. 21. marca na Štepánkovickej ulici zhorel prístrešok na uskladnenie stavebného materiálu. 6. apríla 1985 vznikol v podkroví maštale na JRD požiar. Priama škoda predstavovala 80 tis. Sk. Príčinou bola nedisciplinovanosť zamestnancov – krmičov. Zásah bol uskutočnený z miestnych vodných zdrojov – z hydrantu. 31. 12. 1986 vznikol požiar vo dvore u Otčenáša a Levockého. K rozšíreniu na vedľajšie budovy nedošlo. V jeseni 1987 vznikol na Poľnej ulici požiar u Pušpachera, Čon ku a Lacka. Zhoreli drevené provizórne prístrešky na uskladnenie paliva. Vypaľovaním trávy v jarných mesiacoch sa vyskytli požiare v Tatranskej Štrbe za benzínovým čerpadlom (r. 1988). Účinným zásahom sa predišlo veľkým materiálnym škodám.
21. apríla 1996 – hasenie trávneho porastu v Raštube v tesnej blízkosti dediny. Na zásah bolo použité jednoduché vedenie z hydrantu. V auguste 1997 v strede dediny u Blaška vznikol požiar drevenej hospodárskej budovy. Požiar vznikol od svetlíc, ktoré zapaľovali neplnoleté deti. V apríli vznikol požiar mladého lesného porastu pri hoteli Sipox. O niekoľko dní znova požiar trávneho porastu na Kopaniciach. V oboch prípadoch išlo o nezodpovedné vypaľovanie trávy. V letných mesiacoch 1999 bol zásah pri 100-ročnej vode na miestnom potoku na ul. Hviezdoslavovej. Použitá bola nasledovná technika: auto CAS-25, Avia 30 a motorová striekačka PPS 12. Zasahovalo 12 hasičov. Ďalší zásah bol zaznamenaný neskôr v Tatranskej Štrbe pri hasení lesného porastu. 27. 10. 1999 – menší zásah miestnych hasičov na neobývanom rodinnom dome č. 127. V zárodku bola uhasená šindľom pokrytá strecha. 23. apríla 2000 – po žiar lesného porastu na Kolombiarku (použité ručné hasiace prostriedky). V máji znova požiar lesného porastu v okolí Tatranskej Štrby (použité vozidlo CAS-25).
Hasiči zasahovali aj pri povodni
V živej pamäti máme hrozivú povodeň dňa 24. júla 2001, spôsobenú 1000-ročnou vodou. Príslušníci DHZ v tejto situácii preukázali značnú dáv ku obetavosti. Už od začiatku bola nasadená nasledovná technika: auto Liaz CS-25, motorové striekačky PPS-12 2 ks, PPS-8 2 ks. Tieto podľa vzniknutej situácie menili zásahové stanovišťa. V tento deň pri obsluhe bolo zapojených 34 hasičov. Pri odstraňovaní následkov povodne bolo auto CAS-215 v akcii ešte ďalších 7 dní s obsluhou 10 hasičmi nepretržite.
11. marca 2002 – požiar mladého lesného porastu a trávy v okolí hotela Sipox. V mesiaci apríli znova výjazd v priebehu niekoľkých dní ku dvom požiarom trávnych po rastov. V jarných mesiacoch r. 2003 sa znova vyskytli požiare trávnych porastov: 2. apríla v okolí hotela Sipox, kde sa požiar približoval k dreveným hospodárskym budovám. 17. apríla na Kolombiarku, 22. apríla v lokalite Červená voda, 24. apríla veľký požiar na Baniskách, ktorý ohrozoval už aj lesné porasty. Na lokalizovanie bola nasadená technika a 22 hasičov. Celá akcia trvala 13 hodín. O necelý týždeň 30. apríla bol zaznamenaný požiar od Pastierskeho. Popri potôčiku sa približoval k dedine. Od tohto požiaru náš DHZ už nemusel zasahovať pri žiadnej mimoriadnej udalosti. Prácu a naše poslanie si v žiadnom prípade nezľahčujeme. Zameriavame sa na preventívnu činnosť. Ale čo je hlavné – staráme sa aj o strojné vybavenie. V ľudovej slovesnosti sa hovorí: „V núdzi po znáš priateľa.” V dobrovoľnom hasičstve to platí dvojnásobne. Nám takáto pomoc v minulosti bola poskytnutá zo strany susedných zborov. Pri veľkých požiaroch aj zo vzdialenejších hasičských zborov.
Vo svojej doterajšej činnosti aj náš hasičský zbor poskytoval nezištnú pomoc v okolitých obciach. Nedá sa nespomenúť pomoc v júli 1931 pri celoobecnej tragédii v susednom Važci. Štrbskí hasiči dva dni bojovali a pomáhali. V 30. rokoch minulého storočia zasahovali pri lesných požiaroch v Kôprovej a Tichej doline vo Vysokých Tatrách. Z ďalších výjazdov hodno spomenúť: r. 1969 – požiar v Liptovskej Tepličke, r. 1974 – požiar na Šuňave – časť Vyšná Šuňava, kde horeli hospodárske budovy, 17. 5. 1975 – požiar spôsobený bleskom v Lipt. Tepličke. Pri zásahu použité hasičské auto AS-16 s čerpadlom a motorová striekačka PPS8. 15. 1. 1982 – výjazd k požiaru v Lipt. Tepličke, r. 1987 – požiar na Šuňave (časť Nižná Šuňava). Strojom PPS 12 sa hasilo jadro požiaru a PPS 8 sa ochraňovali vedľajšie drevené objekty. 13. októbra 1988 v nočných hodinách požiar v Lipt. Tepličke. Výkonným strojom DS-16 náš zbor zaujal strategické postavenie a v zastavaných drevených hospodárskych budovách zamedzil preneseniu požiaru. 4. 9. 1999 požiar na hospodárskom dvore PD Šuňava, kde horel senník. 21. 9. 2003 Šuňava – požiar rodinného domu a hospodárskych budov.
Možno tento prehľad mimoriadnych udalostí nie je celkom úplný – určite zostali menšie zásahy, ku ktorým nie sú oficiálne záznamy. Za touto históriu sa však skrýva nespočetné množstvo ochoty, ale hlavne obetavosti niekoľko stoviek dobrovoľných hasičov nášho jubilejného hasičského zboru v Štrbe.
Históriu DHZ v obci Štrba spracoval Ján Srebala, člen DHZ
Štrbským hasičom
Za tiché nôcky malých detí
v kolískach od ich materí,
v kočíkoch plných vôňou kvetín,
s pokojom keď sa zvečerí,
tým dobrým mužom patrí vďaka,
že môžeme šťastné ráno čakať.
Aj zlodej, blesky, príval vody,
nešťastný kohút červený,
nad všetkým, čo nám môže škodiť,
náhoda zlá keď nelení,
tí dobrí muži držia stráže,
jak dobrých mravov sľub im káže.
Za snahu, obeť, dobrú vôľu,
hodiny perné cvičenia,
tým dobrým mužom všetkým spolu,
voľný čas dať že nelenia,
s blýskavou niekdy rovnošatou,
vyvážiť treba vďaku zlatom.
Tak tečú roky, bežia časy,
hasiči hrdo vzpriamení
s odvahou stoja zlobu hasiť,
pomáhať ľuďom v trápení.
Veľa vám šťastia, zdaru veľa!
Každý nech vás má za priateľa.
Janko Jančík
Fotogaléria
