Pamätné tabule

Janoska

Miloš Janoška (*28. 1. 1884 Jaseňová–† 28. 12. 1963 Liptovský Mikuláš)

Syn biskupa Jura Janošku. Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, na učiteľskom ústave v Šoproni a Bielsku. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej škole v Štrbe (1905–1919). Založil tu vzdelávací spolok, pôsobil v rôznych funkciách v obci a ako kantor v cirkvi. Bol aktívnym turistom, zorganizoval výstup na Kriváň (1912). Napísal prvého slovenského sprievodcu po Vysokých Tatrách (1911), založil prvú turistickú organizáciu Tatranský spolok turistický a prvý turistický časopis Krásy Slovenska (1919). Bol aj autorom viacerých učebníc určených pre evanjelické školy. V roku 1919 bol školským inšpektorom a v rokoch 1941–1945 redaktorom Evanjelického posla spod Tatier. V rokoch 1911–1914 v Štrbe a na okolí priekopnícky premietal filmy zakúpeným aparátom a v roku 1915 zaviedol do Štrby telefón. Tabuľa bola inštalovaná na budove materskej školy 26. mája 1968.

Markusovsky markusovsky2

MUDr. Ľudovít Markušovský (*25. 4. 1815 Štrba–† 21. 4. 1893 Opatija, pochovaný vo Vasegerszegu)

Jeho otcom bol evanjelický farár Ondrej Markušovský a matkou Žofia, rodená Medvecká. Základné vzdelanie nadobudol v rodičovskom dome, gymnázium absolvoval v Rožňave a v Kežmarku. Študoval právo na Kráľovskej akadémii v Bratislave a od roku 1834 medicínu v Pešti. V roku 1844 získal titul MUDr., v roku 1892 sa stal čestným profesorom univerzity v Budapešti. Pôsobil na chirurgickej klinike vo Viedni a v Pešti, počas revolúcie v roku 1848 pracoval ako nemocničný a štábny lekár i osobný lekár veliteľa armády A. Görgeiho. Od roku 1849 sa stal súkromným lekárom v Pešti, neskôr pracoval na Ministerstve kultúry a výučby a od roku 1866 ako ministerský radca. Patril medzi významných organizátorov uhorského zdravotníctva a priekopníkov rinológie, je objaviteľ nosného zrkadla. V roku 1859 prispel značnou sumou na opravu rodného domu a školy a tieto zahrnul aj do testamentu. Založil lekársky časopis Orvosi Hetilap. Bol autorom vyše 200 pôvodných prác zameraných na verejnozdravotnícku problematiku. Od roku 1956 nesie jeho meno nemocnica v Szombathely a krajská nemocnica v župe Vas. Od roku 1955 pracuje v Maďarsku stála Markušovského komisia, ktorá každoročne vypisuje Markušovského vedecký konkurz a na lekárskej konferencii vo Vaskej župe udeľuje Markušovského cenu za rozvoj maďarskej medicíny. Tabuľa bola inštalovaná 8. mája 1965 na budove ev. a. v. farského úradu č. 354  pri príležitosti 150. výročia jeho narodenia. Bola po ňom pomenovaná aj ulica. Pri príležitosti 120. výročia od úmrtia MUDr.Markušovského bola tabuľa reinštalovaná.

Suchon

Eugen Suchoň (*25. 9. 1908 Pezinok–† 5. 8. 1993)

 Bol absolventom hudobnej školy a Hudobnej a dramatickej akadémie pre Slovensko v Bratislave. V rokoch 1931–1933 pokračoval v štúdiu skladby na Majstrovskej škole pražského konzervatória. Pôsobil ako profesor teoretických predmetov na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. Zaslúžil sa o vznik Štátneho konzervatória. Pôsobil na Pedagogickej fakulte UK (1948–1953), na Vysokej škole pedagogickej (1953–1959) a ako profesor teoretických predmetov na FF UK v Bratislave. Titulom národného umelca bol poctený v roku 1958. V roku 1969 bol ocenený titulom Dr. h. c. Zastával množstvo popredných funkcií v oblasti hudby a kultúry. Je autorom desiatok skladieb vážnej hudby a prvej národnej opery Krútňava, ktorú skomponoval na námet novely M. Urbana Za vyšným mlynom. Pracoval na nej v roku 1942, počas letného pobytu s manželkou v dome u A. Šerfelovej. Tabuľa bola inštalovaná na ul. M. Janošku č. d. 355 4. augusta 1996. Autorom tabule je Michal Gotthardt.
Smutiaca_mat

Pamätník Smútiaca mať a pamätník Na pamiatku padlých Štrbanov

Pamätník Smútiaca mať od Miroslava Ksandra bol odhalený pri príležitosti 20. výročia SNP v roku 1964. „Večná vám láska v našich srdciach, večná vám pamäť v našich dejinách.„ P. G . Hlbina). Je umiestnená v parku pri kultúrnom dome. V roku 2016 bol pamätník rekonštruovaný. V roku 2014 bol odhalený pri pamätníku Smútiaca mať pamätník Na pamiatku padlým Štrbanom v prvej a druhej svetovej vojne. Autor pamätníka je Michal Gotthardt.

za_oslobodenie   

Pamätná tabuľa za oslobodenie

Za oslobodenie spod fašistického útlaku vďačia občania Štrby hrdinskej sovietskej armáde. Česť a sláva vám hrdinovia. Obec bola oslobodená 29. 1. 1945. Tabuľa je umiestnená na kultúrnom dome.

IMG_6969

Juraj Curiani (*1. pol. 17. stor. Štrba–†17. stor. Trutnov

Študoval na viacerých miestach v Uhorsku a Sedmohradsku. Na akadémii v Kráľovci dišputoval v roku 1642 o primáte rímskeho pápeža (De primatu Romani Pontificia). Bol farárom v Prešove, konrektorom a rektorom prešovského kolégia a osobným priateľom J. Á. Komenského. Usiloval sa o získanie Komenského do Prešova. Obhajoval jeho učenie. Najznámejší je jeho spis Rozhovor prešovskej cirkvi s nebohým Samuelom Dürnerom. Z Prešova odišiel v roku 1687 po príchode cisárskych vojsk do mestečka Trauthenau pri Gdansku a pravdepodobne tam aj zomrel. Tabuľa bola inštalovaná na budove základnej školy 24. apríla 1992.

tomko_zm

Pavel Tomko (*26. 8. 1901 Štrba – † 29. 10. 1972 Liptovský Mikuláš)

 Absolvoval učiteľský ústav v Spišskej Novej Vsi, gymnázium v Levoči, teológiu v Bratislave a zároveň slovanské jazyky, filozofiu a psychológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil ako kaplán v Liptovskom Mikuláši (1928–1929), farár vo Východnej (1929–1954) a v Švábovciach (1954–1968). S E. B. Lukáčom založil Kuzmányho kruh evanjelických akademikov. Pracoval ako predseda SEM (1941–1948), ako redaktor Evanjelickej mládeže, prílohy Nového rodu (1932–1936, 1943–1944), ako výkonný redaktor Evanjelického posla spod Tatier (1936–1945) a Prílohy (Cirkevných listov) pre kňazov. Prispieval do slovenských periodík a bol autorom nábožensky ladenej poézie. Duchovné piesne boli zaradené do Zpěvníka evanjelického a do Evanjelického spevníka (1991). Korešpondoval so svetoznámym lekárom a misionárom A. Schweitzerom. Výber z jeho poézie vyšiel v roku 1991 v zbierke Rodné hrudy. Tabuľa bola inštalovaná na ul. A. Sládkoviča č. 449 v roku 1997. Autorom tabule je Michal Gotthardt.

svorc_zm

PhDr. Peter Švorc (*6. 6. 1932 Štrba – † 15. 1. 1995 Štrba

 Základnú školu absolvoval v rodnej obci. Pracoval ako riaditeľ Okresného domu osvety v Liptovskom Hrádku, ako inšpektor kultúry ONV v Liptovskom Mikuláši a v Poprade, ako riaditeľ Okresného osvetového strediska v Poprade a od roku 1974 až do svojho odchodu na dôchodok v roku 1994 ako riaditeľ Podtatranského múzea v Poprade. Popri zamestnaní vyštudoval Strednú knihovnícku školu v Bratislave a etnografiu a folkloristiku v Bratislave (1973). V roku 1974 získal titul PhDr. Bol autorom množstva popularizačných článkov, štúdií venovaných rodnej obci a národopisu, scenárov – Štrbská svadba, Vinšujem Vám tie to sviatky a pod. a monografií – Východná (1963), Štrbská svadba (197I), Štrba (1977), Štrba, obec pod Tatrami (1988), Slávnosť prvého zrna (1980), Štrba – bibliografia (1980). Stál pri zrode folklórneho festivalu Východná, Vansovej Lomničky i Zamagurských folklórnych slávností. Za svoju prácu na kultúrnom poli bol v roku 1977 ocenený cenou ministra kultúry. V roku 1990 inicioval založenie etnografického odboru Matice slovenskej a stal sa jeho predsedom. Bol zakladateľom vianočných slávností v Štrbe. Tabuľa bola inštalovaná 17. januára 1999 na ul. M. Benku č. 566 a venoval ju Národopisný odbor Matice slovenskej v Martine a Obec Štrba. Autorom je akademický sochár Imrich Svitana.

benka_zm

Martin Benka (*21. 9. 1888 Kostolište –†28 . 6. 1971 Malacky)

Vyučil sa za maliara – natierača v Hodoníne. Pôsobil vo Viedni, v Prahe a od roku 1939 v Martine. V rokoch 1940–1941 bol pedagógom SVŠT. Vo svojich maľbách sa venoval krajinomaľbe, figurálnym obrazom, ilustrovaniu kníh i monumentálnej tvorbe. V roku 1937 získal striebornú medailu na Svetovej výstave v Paríži, v roku 1953 titul národného umelca a v roku 1963 Rad republiky. V Štrbe tvoril v rokoch 1957–1970 v dome PhDr. Petra Švorca. Tabuľa bola odhalená na dome PhDr. Petra Švorca, ul. M. Benku 566 a je dielom akademického sochára Imricha Svitanu.

zeleznica_zm

Pamätná tabuľa padlým železničiarom

Na železničnej stanici v Tatranskej Štrbe sa nachádza pamätná tabuľa s textom ‚Železničiari v odboji padlým železničiarom. Bobák Michal, Fajkiš Michal, Otčenáš Janik Pavel, Otčenáš Martek Pavel, Šulek Štrbák Ján – padli. Váš odkaz žije.

Karol Móry  (*22. 7. 1845, Banská Bystrica – † 19.8.1921, Nové Štrbské Pleso)

Spomienka na Karola Móryho – architekta, zakladateľa najvyššie položenej tatranskej osady v nadmorskej výške 1315 m Nové Štrbské Pleso. Ako rodák z Banskej Bystrice vyrastal v krásnom prostredí historickej architektúry mesta v symbióze s okolitou prírodou. v 60-tych rokoch 19. storočia študoval na Polytechnike v Zűrichu. v roku 1897 kúpil od členov štrbského urbárskeho spoločenstva 43 hektárov lesných pozemkov juhovýchodne od Štrbského Plesa.V roku 1904 založil umelé jazero dlhé 243 m a široké 182 m, dosahujúce hĺbku do 10 m. Na napustenie jazera využil horský potok Mlynica. V tom istom roku postavil aj hotel, ktorý bol návštevníkom sprístupnený v roku 1905. Dal mu názov Hotel  Móry a miestu Nové Štrbské Pleso.

 Jozef Szentiványi  (* 9. 8. 1817 , Budapešť  – † 1. 6. 1905)

Jozef Szentiványi pod vplyvom rád svojho priateľa liptovského podžupana Gustáva Palugyaja si vzal ako dedičstvo Štrbské pleso a okolo roku 1860 ho dal zarybniť. Zaslúžil sa o jeho prvé zmapovanie aj o hĺbkové merania v Štrbskom plese. V roku 1872 dal na Štrbskom Plese vybudovať prvú chatku a dal tak základ najvyššie položenej osady vo vtedajšom Uhorsku.  Bol aj priekopníkom organizovanej turistiky v Tatrách. Pamätnú tabuľu vytvoril akademický sochár Ján Ťapáka v roku 2005 bola odhalená na tatranskom žulovom kameni pri Štrbskom plese.

 

Maša Haľamová  (*28. 8. 1908, Blatnica – † 17.7.1995, Bratislava)

„Sú medzi nami ľudia s úžasným darom, takí, ktorí krásu vidia, vnímajú, hlboko precítia, ale najviac ju vedia vysloviť. To je Maša Haľamová na Štrbskom Plese. Netreba ju predstavovať, ani vítať, je v Tatrách prostredníctvom svojich veršov trvalo prítomná“. Manželka MUDr. J.Pullmana žila a tvorila vo vile Marína na Štrbskom Plese. Pamätná tabuľa pri vile Marína bola odhalená 5.7.2002. Autorom je sochár Ján Gejdoš.

 

Pamiatke svojich predkov a šťastnej budúcnosti potomkov

Pamätná tabuľa osadená na žulovej skale pred budovou Obecného úradu v Štrbe v roku osláv 720. výročia prvej písomnej zmienky o obci Štrba. Tabuľa bola odhalená v roku 2000.

 

Pamiatke svojich predkov a šťastnej budúcnosti potomkov

Pamätná tabuľa osadená na žulovej skale pred budovou Obecného úradu v Štrbe v roku osláv 120. výročia vzniku Tatranskej Štrby. Tabuľa bola odhalená v roku 2000.


2019 Copyright Obec Štrba. | Dôležité telefónne čísla | Ochrana osobných údajov | Používanie Cookies | Kontakt

Tieto stránky využívajú cookies. Ich ďalším používaním súhlasíte využívaním cookies. Prečítajte si informácie o tom, ako cookies používame a ako ich používanie môžete odmietnuť nastavením svojho internetového prehliadača. Viac informácii.

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close